Šport ako súčasť života !

Dovoľte mi, aby som Vám predstavil super človeka, chalana a skvelého kamaráta JURAJA MARUŠINCA, pre ktorého je šport veľkou záľubou, inšpiráciou, ale aj motiváciou do budúcnosti…

Okrem futbalu, bicyklovania a pravidelnej návštevy FITNESS centra, čím sa vlastne udržiava v kondícii, k JURAJOVMU životu okrem iného, neodmysliteľne patrí BEHANIE. Doposiaľ má prebicyklovaných cca 500 a nabehaných až 2 500 kilometrov. Zúčastnil sa už mnoho behov a maratónov, ako napríklad Košice, Bratislava, Banská Bystrica, Čadca, ale aj zahraničie, ako je Viedeň a mnohé iné… Behy po dedinách a podobne, ale aj regionálne. Skrátka, je to bežec telom i dušou a aj za to mu patrí veľký obdiv ! V súčasnosti má 25 medailí a každá z nich je dosiahnutá drinou, trpezlivosťou a jeho oddanosťou.

Šport nikdy neberie ako zárobkovú činnosť, skôr je pre neho relaxom a motiváciou dokázať hlavne sebe, že to má zmysel a napĺňa mu život to, čo mu dáva naozaj pocit šťastia a radosti.

Samozrejme k tomu, aby sa posunul a dostal vyššie, navštívil aj väčšie mestá. Je potrebné, aby si ho niekto všimol, dopomohol mu k vytýčeným cieľom.Na to treba aj financie, skúsenosti a rady profesionála. Preto, ak by mu niekto chcel nejakým spôsobom pomôcť, kontakt viď nižšie.

Telefón na Juraja:   0904 545 479

Ďakujem !

Krst knihy

Fotografie z krstu knihy úžasnej osôbky a mojej drahej priateľky Doc. MUDr. Elišky Kubíkovej PhD.

Bolo super, považujem to za česť a veľké uznanie aj mojej osoby. Kniha je o ľuďoch, ktorí sa rozhodli, po odchode z tohto sveta, darovať svoje telo na vedecké účely.

Hudobná skupina ORIONS

Milí priatelia, včera, teda v nedeľu 20. 7. 2014 sme boli už na avizovanom krste, ktorý sa uskutočnil na Poterskej Bašte, hudobnej skupiny ORIONS z Hlohovca. Bol som ja s Peťkom a s nami bola aj kamarátka Lenka Bagínová.

Bolo super. Skvelá nálada, aj tancovačka. Je mi cťou, že si chlapci vybrali práve mňa za krstného, ich nového, v poradí už piateho CD albumu s názvom: „Poľovnícke“ piesne. Len tak na okraj, 17. júla oslávila kapela 14. výročie svojho vzniku.

Dostalo sa mi veľkej pocty a uznania zo strany chlapcov, ktorí spievajú a hrajú naozaj srdcom, čo má v sebe veľkú silu a energiu. Dali mi pocit tej správnej dôležitosti a prijali ma medzi seba. Chlapci, úprimná vďaka !!! Neskôr uvidíte aj fotografie na stránke: www.martinminarik.sk. Krstili sme pravou Slivovičkou. Bolo už 23:32 hod., keď sme prišli domov unavení, ale spokojní a šťastní, plní skvelých zážitkov, nabití novou energiou a chuťou.

Komentáre k článku:

PASTIERSKÝ LIST Na slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Drahí bratia a sestry!

Vstupujeme do nového roka. Vzájomne sa povzbudzujeme želaniami, aby nový čas, ktorý dostávame darom, bol pre nás požehnaným časom, aby sme mohli nájsť pokoj v duši a skutočnú radosť zo života. Náš život sa uskutočňuje cez vzťahy.

Uvedomujeme si bohatstvo, ktoré máme v našich vzťahoch s tými, ktorí nás majú radi. Prežívame čas, kedy si zvlášť uvedomujeme aj náš vzťah k Bohu a jeho lásku k nám. Zároveň objavujeme vo svojom vnútri aj veľkú túžbu uzdraviť a obnoviť vzťahy, ktoré sa narušili, ktoré sa oslabili alebo ochromili a ktorých uzdravenie a posilnenie si tak veľmi želáme. Najzákladnejším miestom našich vzťahov je rodina.

Začiatkom adventu sme si pripomenuli ohrozenie rodín zvonka. Ale jestvuje aj ohrozenie zvnútra, ak by sme sa neusilovali, ak by sme nevenovali čas a námahu, ak by sme neprosili o pomoc Boha pri obnovovaní, uzdravovaní, očisťovaní, oživovaní našich vzťahov v našich rodinách.

Keď by sme hľadali dajaké vonkajšie meradlo našich vzťahov v rodinách, môžeme spomenúť štatistiku, ktorá nám hovorí, že každý rok sa v našej vlasti rozpadne viac ako jedenásťtisíc manželstiev. Za týmto číslom sú konkrétne osudy konkrétnych ľudí, ich vzťahy, ich veľké túžby po láske, ich nadšenie, ale aj sklamania, ich traumy, ich bolesti a ich túžby po uzdravení.

Aj keď nám nie je ľahké priznať a najradšej by sme pozerali iným smerom, v našom živote je prítomná bolesť, pochádzajúca z narušenia našich vzťahov. Veľmi si želáme, aby nasledujúci rok bol príležitosťou ich uzdravovania a z toho dôvodu je pred nami ponuka prežívať tento rok ako Rok Sedembolestnej Panny Márie. Je to práve 450 rokov odvtedy, ako začala v Šaštíne úcta k Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je teraz aj osobitnou patrónkou našej vlasti. A na začiatku tejto úcty je príbeh uzdravenia manželského vzťahu manželov Angely a Imricha Coborovcov.

Stalo sa to v roku 1564. Keď sa vracali v uzavretom koči do svojho šaštínskeho kaštieľa, prepukla medzi nimi ostrá výmena názorov. Táto výmena názorov bola len prejavom dlhodobej ťažkosti, ktorá narúšala ich vzájomné vzťahy v manželstve a ich vzájomnú lásku. Pôvodné opisy tejto udalosti zaznamenali, že ich vzájomné vzťahy narúšala výbušná povaha manžela Imricha. Je isté, že táto poznámka vyjadruje iba jednu čiastku mnohých rozmerov vzťahu manželov. Ale tá prudká výmena názorov v onom roku 1564 vyvrcholila tým, že rozhnevaný manžel dal koč zastaviť, manželku z koča vykázal a pokračoval v ceste. Čo mohla prežívať takto ponížená manželka? Iste opustenosť, neistotu, obavy zo straty manžela, pokušenia zúfalstva a beznádeje. No Angela sa uprostred tejto skúšky obrátila o pomoc k Panne Márii. Veď ona stála pod krížom svojho Syna, stála uprostred veľkej skúšky, stála s nádejou proti všetkej beznádeji. Iste aj Angela si v duši veľmi želala a modlila sa o Božiu pomoc na príhovor Panny Márie. Angela iste prosila o to, aby nestratila nádej v duchovnej bolesti a sklamaní.

Po nejakom čase prišiel pre Angelu koč, aby ju odviezol domov. Tam ju čakalo prekvapenie – manžel, ktorý prosil o odpustenie. Bolesť v duši sa premieňala na radosť u oboch manželov.

A keď sa spolu rozprávali o celej udalosti, Imrich sa stotožnil s prísľubom manželky Angely, že z vďačnosti dá postaviť sochu Sedembolestnej Panny Márie. Priamo na mieste vrcholiaceho konfliktu – aby sa tam, kde predtým triumfoval hnev, sprítomnilo víťazstvo lásky Božej Matky.

Ako hlbšie súvisí obnovenie manželského spolužitia a komunikácie s výjavom bolestnej Matky s mŕtvym Synom v náručí? Občas počuť, že úcta k Sedembolestnej Panne vedie iba k pasívnej sebaľútosti bez konkrétneho pozitívneho zacielenia. Naozaj sú tí, čo často rozjímajú o Máriiných bolestiach, v praxi neúčinní? Bola snáď veľká mariánska ctiteľka, blahoslavená Matka Tereza, pasívna? Bol snáď blahoslavený Ján Pavol II., denne kľačiaci pred ikonou čenstochovskej Madony, málo aktívny? Vykonal snáď málo svätý Maximilián Kolbe, keď v Osvienčime dobrovoľne ponúkol vlastný život za muža odsúdeného na smrť?

K uzdraveniu našich vnútro-rodinných vzťahov vedie rozjímanie nad bolesťami Sedembolestnej Matky. Keď jej bolesť na Golgote vrcholila, práve vtedy nám Ježiš povedal: Hľa, Vaša matka. A jej povedal: Pozri, Tvoji synovia a dcéry. Tie slová platia aj po jeho zmŕtvychvstaní, veď ide o zmŕtvychvstanie vo vzťahoch v rodine. Mária počuje Simeonovu predpoveď o budúcich ťažkostiach: vtedy pozýva matky a otcov, aby v sebe obnovili vzájomnú vernosť v šťastí i nešťastí, v zdraví aj chorobe. Mária sprevádzaná Jozefom do Egypta pozýva rodičov, aby na vlastné deti nezabúdali za žiadnych okolností, aby ich chránili pred novodobými Herodesmi. Mária tri dni hľadá svojho Syna Ježiša, aby bolo jasné: ona rozumie trápeniu otcov a mám, čo stratili dosah na svoje deti oddané zlým závislostiam. Kiež by ich raz našli v chráme, pri Ježišovi, v Bohu. Mária, ktorá stúpa hore po krížovej ceste a stretáva Syna vedeného na popravisko, nás pozýva všímať si vzájomne naše každodenné kríže a niesť ich spoločne Golgotami každodenného života. Všetko toto môže tvoriť spoločnú skúsenosť rodín, môže ich to stmeliť do stále zrelších a hlbšie ukotvených vzťahov.

Z uvedeného je zrejmé, že rozjímanie nad súženiami Sedembolestnej nielenže nie je únikom z reality, ale je účinnou duchovnou inšpiráciou k aktívnemu prístupu voči skutočnostiam tohto sveta. Preto v záujme upevnenia, posvätenia a uzdravenia vzťahov pozývame rodiny modliť sa spolu modlitbu ruženca, alebo iné mariánske modlitby. Modlitbou prelamujeme uzavretosť do seba a s Máriou sa otvárame pre Boha. Otvárame sa aj voči ľuďom a stávame sa schopnými riešiť naše vzťahy s nimi.

Povzbudzujeme otcov, matky, synov a dcéry k tomu, čo pred niekoľkými mesiacmi vyjadril Svätý Otec, pápež František: „Svätý ruženec, modlitba k Ježišovi a Panne Márii prednesená spoločne, je vzácnou chvíľou ďalšieho utuženia rodinného života a priateľstva. Naučme sa viac modliť v rodine, modliť sa ako rodina.“ (Homília Svätého Otca v Deň rodiny 27. októbra 2013.) Týmito modlitbami sa, drahí bratia a sestry, pripravíme na slávnostné zverenie Slovenska pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie. Stane sa tak na jej sviatok 15. septembra 2014 v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Ona nás naučí, že obeta a bolesť je cestou skutočnej lásky. Lásky, ktorá aktívne koná všetko pre dobro a posvätenie svojho okolia a tak ohlasuje, že konečné víťazstvo patrí Kristovi. Ježiš zvíťazil aj vo vzťahu manželov Coborovcov, keď sa spolu dokázali v láske a porozumení modliť.

Vyprosujeme Vám v tento prvý deň roka, na príhovor našej nebeskej Matky, hojnosť Božieho požehnania, mnoho síl a pomoci Ducha Svätého pre konanie dobra.

biskupi Slovenska

Nádherná rozprávka od Majky

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, stála jedna malebná dedinka. Hneď v prvom dome bývali rodičia Jano a Mara so synom Jankom a dcérou Marienkou. Do dedinky sa prisťahovali len pred niekoľkými dňami, v nádeji, že vplyvom čerstvého vzduchu, začnú deti konečne poslúchať. Ich nádeje sa však nenaplnili a rodičia sa tak rozhodli: „Musíme sa tých parchantov zbaviť !“ povedal Jano a sadisticky sa usmial. Mara kývla hlavou a začal sa rodiť diabolský plán.

Ďalšieho rána poslali Jano a Mara deti do Tesca na jahody. Deti, ktoré predtým žili vo veľkomeste, si mysleli, že Tesco je za každým rohom, takže boli riadne zmätené, keď chodili hodinu a pol hore-dolu po dedine a Tesco nenašli. Napokon sa rozhodli, že sa na cestu opýtajú nejakého domorodca. Stretli susedu, ktorá však o pláne ich rodičov vedela, a preto ich zámerne poslala do hlbokého lesa. Deti blúdili po lese asi dva dni a pomaly ich začala chytať depresia. Marienku preto, že už dva dni nezjedla nízkotučný jogurt, ktorý jej mal pomôcť k ideálnej línii a hoci bola chudá ako somálski emigranti, bála sa, že priberie (Bohužiaľ, neuvedomila si, že keďže nejedla vôbec nič, asi ťažko priberie). Janko začínal chytať abstinenčné príznaky v podobe kŕčov, pretože sa už dva dni nepripojil na Internet a pri pomyslení, že za posledných 48 hodín nebol na ICQ ani minútu, si od zúfalstva trhal vlasy, takže sa mu pomaly začínala tvoriť plešinka. Keď sa zotmelo, napadla Marienke spásonosná myšlienka: „Janko, nože vylez na tento strom a pozri sa, či neuvidíš dáke svetielko.“ Janko sa vrhol na strom, no zhruba po pol metri spadol späť na zem. Marienka si až vtedy uvedomila, že Janko asi ťažko vylezie na strom, keď celé portfólio jeho pohybov zahŕňa ťukanie do klávesnice a pohyb myši (nie živej, počítačovej). Na Jankovu výzvu: „Marienka, skús tam vyliezť ty“, Marienka ani nereagovala, pretože by si mohla zašpiniť šaty za 6 litrov.

Nadránom deti prišli k chalúpke. „Marienka, aha, chalúpka. Tu budú iste žiť nejakí dobrí ľudia, ktorí nám pomôžu“, povedal Janko. „Prd.“, ozvala sa Marienka, „Na takomto stratenom mieste môže bývať len ježibaba alebo nanajvýš nejaký úchylák.“ Potom podišli bližšie k chalúpke a všimli si, že je celá-celučká z perníka. Janko sa hneď pustil do perníka, kým Marienka ešte chvíľu prepočítavala kalórie. Potom ju ale premohol hlad a do chalúpky sa zakusla aj ona. V tom zavŕzgali perníkové dvere a strašlivým hlasom sa ozvalo : „Keré hovado mi to žere chalúpku?!?“ Vo dverách stála ježibaba. Predpokladám, že bežný pozorovateľ si vie ježibabu živo predstaviť, napriek tomu ponúkam exkluzívny opis: bola vysoká asi tak meter štyridsaťpäť (aj s polmetrovým klobúkom), na dlhom nose mala bradavicu cez pol ksichtu, v ruke metla (nevedno, či zametala, alebo práve priletela) a na pleci plnom lupín jej sedel netopier. „Keré hovado mi to žere chalúpku?!?“ zopakovala ešte strašidelnejšie. O to viac deti prekvapil milý úsmev, ktorý sa zjavil na jej tvári potom, čo ich zbadala. Deti si pomysleli, že na perník jej chodí lesná zver, ktorú nemá rada (preto bola sprvoti nahnevaná) a že dlho nevidela ani živú dušu (preto sa potom potešila). Skutočnosť bola taká, že ježibaba bola psychicky narušený jedinec s pedofilno-kanibalistickými sklonmi. Pôvodne pracovala ako vychovávateľka v materskej škôlke, keď sa však prevalilo sexuálne zneužívanie detí, bola nemilosrdne vyštvaná zo spoločnosti a musela sa usídliť v hlbokom lese. A to mala ešte šťastie, že na ňu nepadlo zmiznutie 4 detí, ktoré si upiekla na oslavu 120 narodenín. Ježibaba potom pozvala deti dnu na čajíček. Janko natešene pokýval hlavou a už sa pratal do chalúpky, Marienka však ježibabe oznámila, že ona čaj nepije a spýtala sa jej, či nemá vodku alebo aspoň fernet. Ježibaba povedala názov nejakého bylinkového lektvaru a pretože Marienka bola od prírody zvedavá (pokiaľ išlo o chlast), vošla do chalúpky aj ona. Hneď, ako vošiel Janko do chalúpky, padol mu zrak na noutbúk položený na stole. „Pani ježibaba, a na čo je vám noutbúk?“ spýtal sa. Ježibaba v skutočnosti vlastnila noutbúk, aby si mohla prezerať detské porno, no v rýchlosti jej nenapadla žiadna dobrá výhovorka a tak radšej iba pokývala hlavou. Janko, ktorý zvykol nadväzovať dlhšie rozhovory iba na IRC alebo ICQ už ďalšie otázky nemal a tak ježibaba naliala jemu čajíček a Marienke onen bylinkový lektvar. Marienka si uhla z pohára a vzápätí vypľula obsah na zem. „Fuj, aký humus, to aby som si vypláchla hubu!“ povedala. „Ako môžete taký hnus piť?“. Ježibaba sa zatvárila urazene, že si Marienka dovolila uraziť jej lektvar, ale potom sa len opäť usmiala, pretože sa jej hlavou začali preháňať pedofilné predstavy. Ježibaba im potom pripravila večeru a pre istotu do nej pridala nejakú čarovnú bylinku, aby v noci deti nekládli odpor. Deťom bola ježibaba sympatická, a preto sa rozhodli prijať jej ponuku a prenocovať v chalúpke. To bohužiaľ ešte netušili, čo všetko si ježibaba predstavovala pod pojmom prenocovať. Kvôli psychicky slabším jedincom nebudem dopodrobna opisovať všetko, čo sa tej noci stalo, no môžem Vás ubezpečiť, že deti ani ježibaba sa moc nevyspali.

Ráno ďalšieho dňa vletela ježibaba do izby a zakričala: „Boha vášho, stávajte!“ Deti si kvôli ježibabiným bylinkám nič nepamätali, aj tak ale na ježibabu vrhli vyčítavý pohľad, pretože si ich dovolila zobudiť o pol šiestej ráno. Marienka ju poslala do jedného nemenovaného miesta, ale to už ježibaba hučala ďalej: „Myslíte si, že Vás budem vydržávat, ked budete len spat a žrat? Tahajte robit, lemry lenivé !!!“ Deti potom museli celý deň pracovať. Najskôr Marienka navarila perník, aby ním mohol Janko zacpať dieru, ktorú deň predtým vyhrýzli, potom umyli okná, vydrhli dlážku, upratali ježibabe porozhadzované čarodejné knihy a potom porobili ešte neviem koľko ďalších vecí. Potom ježibaba opäť pripravila večeru, do ktorej samozrejme pridala niekoľko svojich byliniek.

Takto to pokračovalo niekoľko týždňov, až si ježibaba povedala, že už si užila dosť a chcela by si teraz aj poriadne zajesť, pretože bylinkové omáčky, kašičky a podobné bordely jej už liezli krkom. Zavolala teda Janka a povedala mu nech priloží do pece a nachystá tú veľkú lopatu, čo s ňou minule odhadzoval sneh. Medzitým, ale Marienka pri utieraní prachu našla dévedéčka, na ktoré si ježibaba ukladala nahrávky, ktoré spravila počas posledných nocí. Keď išiel Janko okolo po lopatu, ktorou ich chcela ježibaba hodiť do pece, rozpovedala mu Marienka pravdu. Prečo mal Janko priložiť v peci a priniesť lopatu si ľahko domysleli, a preto sa rozhodli, že musia privolať pomoc. Janko sa rozhodol nahackovat z ježibabinho noutbúku NBS v nádeji, že ho vystopujú a pošlú do chalúpky kukláčov. Bohužiaľ Jankove schopnosti ďaleko prevyšovali schopnosti servera NBS aj napriek tomu, že zámerne spravil niekoľko chýb. Keď bol tento pokus neúspešný, rozhodli sa konať na vlastnú päsť. Keď im ježibaba prikázali sadnúť si na lopatu, povedali jej, že ich ešte v živote nechcel nikto usmažiť a tak nevedia, ako si majú na lopatu sadnúť. Ježibaba im vynadala do neschopných lenivcov a ukázala im ako si majú na lopatu sadnúť. Deti neváhali ani sekundu a bachli ježibabu do rozpálenej pece. Ježibaba na nich ešte stihla zakričať nejakú nadávku a potom sa z nej už stala kôpka popola. Deti sa spolu poradovali nad šťastlivým koncom a vybrali sa domov. Po ceste stretli drevorubača, ktorý im poradil cestu do dediny. Keď prišli do dediny a chceli vojsť do domu, nemohli sa dostať dnu, pretože rodičia pre istotu vymenili zámky. Janko zazvonil, ale nič sa nedialo, len Marienke sa zazdalo, že sa čosi pohlo za oknom. Deti sa tak vrátili do perníkovej chalúpky a pokiaľ nepomreli, žijú šťastne až dodnes.

Pôvod a význam mena Martin – 11. november

Pôvod mena z latinského Martinus, čo znamená bojovný.

Martin je mimoriadne veselou kopou, s ktorou sa nikdy nebudete nudiť. Zavše sa do všetkého stará, všetko ho zaujíma. Je ako klebetnica na trhu. Má mnoho priateľov, medzi ktorými je veľmi obľúbený. Napriek tomu, že rád rozpráva, dokáže udržať tajomstvo, preto si ho jeho okolie váži. Stojí oboma nohami pevne na zemi, ale zavše ho jeho temperamentnosť dostane do prekérnych situácii, v ktorých sa cíti trápne. Týka sa to najmä citovej oblasti. Je prelietavý a túži po krásnych ženách. Neraz sa stane, že tento muž má dlhodobú známosť, no to mu nebráni v tom, aby bol neverný. On však svoju partnerku nadovšetko miluje a neopustí ju, ale ani jeho prehrešky neľutuje. Martina zväčša priťahujú povolania, kde by sa nemusel veľa namáhať. Má rád voľnosť, preto preferuje skôr voľnú pracovnú dobu, počas ktorej by si mohol odbehnúť trebárs vybaviť nejaké tie záležitosti.

Typickou farbou tohto mena žltá.

Osobnosť: Nepokojný človek.

Posedenie v klube SZZP

Dňa 11. októbra 2013 v piatok, v čase od 15:00 hod. sa opäť uskutoční v Dubnici v centre neziskových organizácií príjemné posedenie pre zdravotne postihnutých. Bude tam občerstvenie, jedlo, tombola a mnohé iné… Celú akciu bude spríjemňovať skupina „JESIENKA“, zložená z našich členov mladých dám a pánov, ktorí spievajú nádherné ľudové piesne. Posedenie sa koná aj pri príležitosti mesiaca úcty k starším !
Ďalej pre dobrú zábavu a náladu nám do tanca zahrá skupina DUO s Máriou Bagínovou. Mária Bagínová – spev, klávesy,  Gabriela Bagínová – spev,  Stanislav Blaho – klávesy, spev, harmonika.

Už sa veľmi teším !

Odozva priateľky na výlet v Košiciach

Jana

Priateľské posedenie v klube

Dnes som bol na spomínanej akcii… na posedení, ktoré usporiadal Club Slovenka – nezisková organizácia v Dubnici nad Váhom. Chodia tam skvelí, dobrí ľudia. Bola veľká sranda a zábava ! Do tanca hrala nádherné ľudové aj moderné piesne, naša Majka Bagínová, s dcérkami, spolu so Stankom Blahom, ktorý hral pekne aj na harmonike. Neskôr medzi nás prišli aj masky. A mimochodom, šišky boli vynikajúce. Bol som tam aj s Peťkom. Moje pocity sú úžasné a som plný radosti a novej energie.
Ďakujem !

Pre priateľov…

Moje články vo „Farské zvesti“

Vianočný článok rok 2013   Aký význam majú Vianoce

Pre maminku…

Chýba mi moja drahá maminka Kamilka. Už je to niečo cez osem rokov, čo spinká spánkom večného pokoja. Jej krásne hnedé očká, sladký čarovný úsmev, jej jemné dotyky hladkej pokožky a nežný materinský cit ! Žiadna iná ju nikdy nenahradí. Boli by to len chabé pokusy, ktoré by sa v diali rozplynuli ako jemný letný vánok… Nikdy to už nebude ako predtým ! Maminka, spinkaj mi sladučko. Navždy zostaneš v mojom srdci, len plačom si zmiernim tú bolesť v duši… a môžem žiť ďalej, znovu byť silný a odolný, ako skala, ktorá nemá cit, na rozdiel odo mňa.

Fyzioterapia

Milí priatelia, prajem príjemný pondelok,
dnes som bol opäť u skvelej pani Duhárovej na fyzioterapeutickom cvičení, zameranom na rôzne druhy telesného postihnutia, na špeciálnej a odbornej báze. Ďalej som mal masáž celého tela, liečbu laserom, ako aj prikladanie lávového kameňa na miesta na tele. Musím povedať, že je to úžasná terapia, ktorá mi veľmi pomáha ! Pani Duhárová je dobrá, vzácna žena a vie čo robí ! Môžem jej ruky bozkávať !!!

Srdečná a veľká vďaka zo srdca patrí aj tým osôbkám, ktoré mi túto terapiu zabezpečili a dopriali ako darček k 30-tke… Oni si ani neuvedomujú, akú veľkú a dobrú vec pre mňa spravili. Moc si to vážim, mne to skutočne pomáha. Je to kvalita. Neveríte ? Doporučujem naozaj vyskúšať !!! Táto terapia je vhodná aj pre zdravých ľudí, ktorí majú rôzne bolesti, ako aj pre celkovú regeneráciu.

Letisko Slávnica Aeroklub

Chcel by som vysloviť veľké poďakovanie úprimne a zo srdca !!! Má to pre mňa hlboký význam !!!
Ide o to, že v sobotu 6. 10. 2012 ma z letiska Slávnica pri Dubnici nad Váhom pozvali k nim na návštevu. Okrem iného mi splnili môj veľký životný sen – vyhliadkový let po okolí. Prvýkrát som letel ! Bol to nádherný zážitok na celý život, vidieť okolie z výšky. Vzácne a nedá sa to ani poriadne opísať ! Poviem pravdu, cítil som sa ako vták. Mal som pocit, že sa rukami dotýkam neba. Špičkový vynikajúci pilot pán Ing. Róbert Slosiar urobil pre mňa maximum. Je to človek s veľkým Č. Málo ľudí sa tak pekne zachová ako on – patrí mu: VEĽKÁ SRDEČNÁ VĎAKA !!! Nesmierne veľká vďaka patrí aj celému letisku dobrých ľudí, priateľom Aeroklubu Slávnica pri Dubnici nad Váhom.

Všetkým odporúčam navštíviť toto letisko Slávnica Aeroklub. Zažijete tam adrenalín, relax, aj príjemné posedenie s oddychom… INFO na: www.akdubnica.sk

VĎAKA vážim si to …

Darujem svoje telo

str. 1 Str. 2 Str. 3

Veľmi zaujímavý článok

Slovenka str. 36 str. 37 str. 38

Môj psík Tinka

Dnes bola u môjho psíka Tinky pani veterinárka. Absolvovala pravidelné ročné očkovanie, zastrihnutie pazúrikov a dostala aj tabletku na odčervenie. Chúďa Tinka, dosť sa bála, ale zvládla to. Veď je predsa dáma. Už má osem rokov a toto treba robiť aj kvôli prevencii, ako psíka, aj okolia. Je dobré, že táto pani veterinárka príde priamo až k Vám domov. Predsa, aj pre to zvieratko je to lepšie v domácom prostredí. Tinka mi denne dáva lásku a je to aj môj terapeut. Mám ju rád a záleží mi na nej !

Od mojej priateľky Majky Bagínove

Raz,keď sa Ti bude zdať všetko nenormálne a kruté …
Raz,keď všetci budú úplní blázni a nikomu už nebudeš môcť veriť …
Nenájdeš jediného človeka,ktorý by Ti pomohol …
Nikto sa nezasmeje na Tvojom vtipe …
Od nikoho neopíšeš úlohu z matiky … Nikto s Tebou neprehovorí …
Neuvidíš človeka,ktorý by sa na Teba usmial …                                                     Nikto Ti nepopraje „veľa šťastia“ pred skúškou …
Nikto Ťa neobjíme a nepovie Ti „mám ťa rád“,
alebo „si ten najlepší kamarát“,“kamarátka“a pocítiš,že nikomu na Tebe nezáleží …
Nálada sa Ti stratí …
Nikto Ti nezavolá … ani jeden človek sa o Teba nepostará,keď budeš chorá,chorý …
Všade budeš úplne sám,sama …
Vtedy sa Ti skotúľa horúca slza po tvári a zistíš,že si stratil,stratila všetkých priateľov,že nemáš nikoho,komu sa môžeš zdôveriť,že nemáš po boku niekoho,kto Ti pomôže a zistíš,že nikomu na Tebe nezáleží …
Zaspomínaš na staré chvíle … budeš myslieť na všetkých priateľov,keď si
zrazu spomenieš,že som tu JA !!!
Vtedy si spomenieš na to,čo som Ti kedysi povedala:
„Vždy budeš pre mňa najlepším človekom,akého som stretla,
nikdy nezabudnem na chvíle prežité s Tebou !!!                                                    Zavolaj mi,keď si pomyslíš,že nemáš priateľov …
Zavolaj vždy,keď ma budeš potrebovať !!!“
Vtedy sa Ti vyčarí úsmev na tvári …
Vytočíš číslo,ale nikto nebude zdvíhať …
Sklamaný,sklamaná položíš a znova pocítiš tú ostrú bolesť a v tom niekto zazvoní ….
Pôjdeš otvoriť a budem tam stáť JA! A znova to bude ako kedysi predtým …
Nezabudni,že som tu ak sa cítiš sama, sám alebo ak všetci na Teba zabudnú alebo proste len,keď budeš chcieť zažartovať !
Stále som tu pre KAŽDÉHO !!! 🙂  

Len-tak na zamyslenie

V tomto období si budeme viac myslieť na našich blízkych a všetkých, ktorí nás predišli do večnosti. Moja maminka bola a bude vždy to najcennejšie, čo som v živote mal a čo ostane navždy v mojom srdci, ako najcennejší klenot a drahokam. Nikdy nezabúdajme na tých, ktorí nám darovali život z čistej lásky, ktorej prameň čistej vody v nás vždy zostáva…
a my musíme z neho čerpať silu, lásku a chuť žiť !

Aký je rozdiel medzi súcitom a ľútosťou ?

V jeden deň som dostal veľmi zaujímavú otázku, ktorá znie: „Aký je rozdiel medzi súcitom a ľútosťou?“ Musím povedať, že veru ma to trochu prinútilo sa naozaj zamyslieť. Život je krásny, vzácny dar a my ako ľudské bytosti, mali by sme si viac všímať veci a ľudí okolo seba. Všetko sa nás nejakým spôsobom týka a náš postoj by nemal byť ľahostajný, aj ako človeka k človeku !
Ja sám som na vozíku. Mám 29 rokov a trpím detskou mozgovou obrnou. Svoju chorobu beriem ako súčasť svojho života a hoci nikdy sa s ňou úplne nezmierim, akceptujem j, naučil som sa s ňou žiť a tak zdravo bojovať. Nikdy sa neľutujem ! Potláčalo by to moje ego, uberalo by mi to silu a chuť bojovať, dokázať si, že som silný človek, že moje práva sú také isté, ako každého z nás… Chcem a viem, že som plnohodnotný a nikdy sa zbabelo nechcem vzdať ! Nemali by sme nikdy postihnutého ľutovať, práve naopak, vo všetkom by sme ho mali podporovať, vytvoriť mu vhodné podmienky, aby sa mohol realizovať a nevytláčať ho zo spoločnosti, lebo len tak bude spoločnosť zdravá, civilizovaná a správne chápaná i širokým okolím.

Na druhej strane trápenie, úzkosť, žiaľ, zlá nálada a podobne, sú prirodzená súčasť života a treba ich tak brať. A tu môže nastúpiť súcit, ale pozor, treba usúdiť, kedy je to súcit zdravý, vhodný a naopak, kedy je viac na škodu ! Nedajú sa odstrániť, ale môžeme sa vždy snažiť ich aspoň trochu zmierniť nejakými prostriedkami. To platí aj v mojom prípade ! Pravidelne chodím na rehabilitácie, masáže, snažím sa byť aktívny. Ide to aj pri chorobe. Je to iba o psychike, pohľade na život a úcte k hodnotám, ako aj k sebe samému, ako si vážim život a čo v ňom chcem dokázať… A preto si myslím, že ľútosť a súcit majú k sebe blízko. Vzájomne sa nevylučujú, iba si treba dávať pozor a treba používať aj rozum. Napríklad, ak pri smrti niekomu prejavíme súcit, je to ľudské a dodá mu to silu, ale ak ho budeme dlhšie ľutovať, zvykne si a oveľa ťažšie sa dokáže adaptovať do života a pripraví sa o jeho krásy… A to je veľká škoda !!!